„Slovenský pacient je v porovnaní s ostatnými štátmi únie častejšie
hospitalizovaný, ale výsledok tomu nezodpovedá. Je tu zlý manažment
pacienta,“ povedala Kalavská. Ministerka preto chce na Slovensku
spustiť projekt stratifikácie nemocníc ako najväčšiu zdravotnícku
reformu za posledných 15 rokov.
„Vyžaduje si to veľkú, rozsiahlu
zmenu, nie iba kozmetickú. Porovnávali sme systémy ústavnej
starostlivosti všetkých krajín západnej Európy, najmä severských krajín.
Chceme robiť reformu podobne, ako ju robili v Dánsku, kde s ňou začali v
roku 2004 a už teraz sa ukazuje, že výrazne klesli odvrátiteľné úmrtia,
predĺžila sa dĺžka života,“ tvrdí Kalavská.
„To, čo Dáni podstúpili, má výborný efekt na úroveň zdravotnej
starostlivosti. Je tam vidieť kauzálna súvislosť. Mnohé krajiny
Európskej únie museli prejsť podobnými veľkými reformami, lebo sa mení
systém zdravotnej starostlivosti, diagnostika, terapia, spektrum
ochorení, ktoré teraz ľudí trápia a mení sa aj počet zdravotnej
pracovnej sily,“ dodáva.
Na príprave reformy podľa nej okrem odborníkov zo samotného ministerstva
spolupracovala veľká nadnárodná konzultačná firma, ktorá bola v
kontakte so všetkými tromi poisťovňami, implementačná jednotka Úradu
vlády a ďalšie odborne orientované subjekty. „
Lebo najlepšou kombináciou pri analytických údajoch je kombinácia pohľadov analytika, matematika, ekonóma a lekára,“ povedala ministerka.
Podoba reformy
Podľa Kalavskej treba
„prekopať“ celý systém ústavnej zdravotnej starostlivosti.
„Dnes máme nemocnice rozdelené na nemocnice všeobecného typu a
špecializované. Podľa zákona je nutné zazmluvniť 13 nemocníc minimálnej
siete a ostatné je na dohode medzi poisťovňou a poskytovateľom. Ale
nikde nie je napísané, kde má byť tá nemocnica a čo má poskytovať,“ vysvetľuje ministerka.
Na základe analýz demografického vývoja, chorobnosti na Slovensku, ale
aj geografie slovenských regiónov, ministerstvo navrhuje rozdeliť
nemocnice do troch úrovní.
„Nemocnice sme rozdelili do troch typov.
Na tzv. lokálne nemocnice, kde by mala byť poskytnutá akútna zdravotná
starostlivosť v dostupnosti do 30 minút pre 91 percent obyvateľov
Slovenska. Stopercentná dostupnosť je kvôli niektorým odľahlým regiónom
utópia. Ale snažili sme sa ju zvýšiť na najvyššiu možnú úroveň,“ uviedla Kalavská.
„Povedali sme po prvý krát, že v týchto lokálnych nemocniciach v
rámci akútnej starostlivosti musí byť interné oddelenie, musí byť
neurológ, buď na telefóne, lôžkové oddelenie alebo ambulancia neurológa,
musí tam byť chirurgické oddelenie, gynekológ na telefóne,
gynekologické oddelenie alebo ambulancia gynekológa, pediatrické
oddelenie, oddelenie ÁRO a intenzívnej medicíny. Toto je podľa nás
základná akútna starostlivosť. Má byť dostupná do 30 minút,“ dodala.
V lokálnych nemocniciach vám ošetria úraz, prípadne vyoperujú slepé črevo.
„Ale nie je možné, aby vám v každom malom meste dokázali otvoriť
hrudník alebo lebku. To ani nikto nechce. Väčšie, regionálne nemocnice
už musia poskytovať viac odbornosti. Budú sa tam centralizovať ťažšie
výkony. Pacienti, ktorým nedokážu pomôcť v malých akútnych nemocniciach
budú hneď transferovaní do týchto väčších nemocníc. Dostupné by mali byť
do 90 minút od miesta bydliska. Takýchto regionálnych nemocníc sme
definovali šesť,“ povedala ministerka.
Najvyššiu koncentráciu špecialistov budú mať národné nemocnice.
„Na
národnej úrovni budú definované štyri nemocnice, kde bude dostupnosť do
120 minút. A tam chceme, aby sa koncentrovali špecialisti napríklad v
hrudnej chirurgii, popálenín, chirurgie tváre, neurochrurgie alebo
chirurgie chrbtíc,“ zhrnula Kalavská.
Každý pacient má mať podľa nej právo, aby bol v prípade, že si to jeho stav vyžiada, liečený na najvyššej úrovni.
„Prístroje na špičkové výkony sú veľmi drahé, aj špičkoví špecialisti
musia byť centralizovaní vo veľkých nemocniciach, nemôžu byť v každej
malej nemocnici. Každý pacient na Slovensku má právo byť konzultovaný
alebo operovaný špecialistom,“ tvrdí ministerka.
„Ak ale budeme chcieť od špecializovaných nemocníc, aby zobrali
všetkých indikovaných pacientov, tak po zvládnutí akútneho stavu bude
pacient transportovaný do nemocnice nižšieho typu alebo do nemocnice
následnej starostlivosti. Doliečený môže byť blízko svojho bydliska,“ upozorňuje.
Dodáva, že okrem troch úrovní nemocníc budú naďalej fungovať tzv. kompetenčné centrá, ktoré sa zaoberajú iba jednou odbornosťou.
„To sú v súčasnosti známe onkologické alebo kardiologické ústavy,“ uzavrela.
Rýchlosť umiestnenia a lôžka následnej starostlivosti
„Ja som bola internistka, posledné roky svojej praxe som pracovala na
koronárnej JIS-ke (jednotka intenzívnej starostlivosti). Často som bola
nešťastná z toho, že pacient s podozrením na infarkt cirkuloval medzi
nemocnicami, až kým sa dostal do vytúženého kardiovaskulárneho ústavu.
My sme už stratifikáciu trochu predbehli tým, že sme pred rokom a pol
spustili STEMI aplikáciu,“ povedala ministerka zdravotníctva.
Každá záchranka má podľa nej mobil a v ňom špeciálnu aplikáciu, ktorá v
prípade podozrenia z infarktu myokardu odošle EKG snímku kardiologickým
centrám.
„Urobia koronarografiu a vedia vyliečiť pacienta. Pacient,
ktorý je v záchranke, ak sa potvrdí infarkt, musí skončiť v
kardiocentre. A to isté máme s náhlymi cievnymi mozgovými príhodami.
Záchranky majú aplikáciu, kde si vyhodnotia skóre, máme centrá, ktoré sú
zapnuté, že sú schopné prijať pacienta s náhlou mozgovou príhodou. A
tam ho už čaká tím, CT a neurológ, ktorý mu dokáže pomôcť,“ tvrdí Kalavská.
Ďalším aspektom reformy má byť podľa nej výrazné zvýšenie počtu lôžok
následnej starostlivosti, v priebehu jedenástich rokov až o tri tisícky
viac v porovnaní s dnešným stavom.
„Akútne lôžka sú oveľa drahšie ako
lôžka následnej starostlivosti. V projekte stratifikácie máme presne
rozpočítané, koľko má mať v horizonte jedenástich rokov ktorá odbornosť
lôžok. V rámci stratifikácie sme pripravili aj zákon o následnej
starostlivosti, kde sme posilnili aj agentúry domácej ošetrovateľskej
starostlivosti. A zvyšujeme aj počty mobilných hospicov,“ tvrdí ministerka.
Na margo obáv, že reforma spôsobí zánik niektorých nemocníc, Kalavská
poznamenala, že cieľom nie je zníženie počtu nemocníc, ale preskupenie
výkonov.
„Neočakávam, že odbudnú nemocnice, očakávam, že o pacienta
bude lepšie postarané. Dáme jasné kritériá, ak ste malá nemocnica,
budete musieť splniť interné, chirurgiu, pediatriu, ARO, neurológa a
gynekológa. Ste to schopní spraviť? Ak nie, môžete sa zmeniť na
nemocnicu následnej starostlivosti. Teda nemocnice sa samy budú
profilovať. Pozrú si, aké majú mať oddelenia a koľko výkonov v nich
musia urobiť,“ tvrdí Kalavská, podľa ktorej ministerstvo zavádza aj limity na výkony.
„Na to, aby ste operáciu urobili dobre, musíte ich mať určitý počet
za sebou. To sú tzv. EBHR limity, ktoré tiež dáme von. Napríklad sa
povie, že ak urobíš určitých operácií 500, tak už to vieš robiť a
kvalita tých operácií je už dobrá. Ale ak ich urobíš iba desať alebo
pätnásť, je to iné,“ povedala. Bežný človek podľa nej dnes nemá ako zistiť, akú veľkú prax má chirurg, ktorý ho bude operovať.
V budúcnosti by mali práve EBHR limity garantovať kvalitu.
„Tie
limity sú plánované. Povie sa, že máte napríklad dva roky na to, aby ste
urobili určitý počet výkonov a ak to nesplníte, nebude vám to platené,“
vysvetľuje.
Lekári a zdravotnícky personál
-Reforma nemocníc súvisí aj so schopnosťou udržať v slovenských
nemocniciach dostatok zdravotníckeho personálu. Ako riešite tento
problém?-
Stratifikácia nemocníc je vízia na jedenásť rokov, ale umožní
nemocniciam aj lepšie plánovať ľudské zdroje. Aj nastavenie politiky
štátu by malo smerovať k tomu, ktoré špecializácie treba posilniť. V
rámci Ministerstva zdravotníctva máme od roku 2014 rezidentský program,
teda ak nejaký všeobecný lekár ukončí štúdium, ministerstvo mu tri až
päť rokov platí špecializačné štúdium, podľa toho, ktoré špecializácie
sú nedostatkové. Na 1. októbru 2019 sme vypísali 250 rezidentských
miest. Rozšírili sme to na viaceré špecializácie, ale už v kontexte
stratifikácie.
Ako všetky európske krajiny, aj my sa boríme s nedostatkom sestier.
Ideme prehodnocovať kompetencie sestier, upravovať dĺžku vzdelávania
sanitára. V rámci študijného programu zdravotná sestra budeme dávať
určité štipendiá výmenou za to, že sa zaviažete odpracovať určitý počet
rokov na Slovensku. A máme záujem o sestry a lekárov aj z tretích
krajín. Ale vždy budem hovoriť, že som najradšej, keď Slováci ostanú
pracovať na Slovensku a pre slovenských občanov.
Politická priechodnosť
Z politického hľadiska je najväčšou slabinou plánovanej reformy to, že prichádza krátko pred parlamentnými voľbami.
„Je mi vyčítané, že takéto zmeny sa robia hneď po nástupe do funkcie.
Ale ja som ich začala robiť hneď po nástupe do funkcie, len som
nastúpila o dva roky neskôr,“ reaguje Kalavská.
„Snažila som sa robiť a každý deň sa snažím robiť najlepšie ako viem
pre slovenské zdravotníctvo. S reformou som prišla hneď, ako sa podarilo
dať dokopy dobré a relevantné údaje. Viem, že je to zlé obdobie pred
voľbami a je to prelomový strategický materiál,“ priznáva.
Z tohto dôvodu je však podľa nej vhodná forma ústavného zákona, ktorá do
reformy vtiahne aj časť opozície. Samotná koalícia totiž ústavnou
väčšinou nedisponuje.
„Keď chceme mať garanciu, že tieto reformy pôjdu jedenásť rokov
nezávisle od toho, kto bude vládnuť, je forma ústavného zákona dobrá.
Aby bola zaručená určitá kontinuita. Som ochotná komunikovať s
opozičnými poslancami, aj som to už robila. Aj v prípade, že by bolo
treba niečo zmeniť,“ povedala Kalavská.
„Dúfam, že politikárčenie
pôjde bokom. Každý kričí, že treba niečo urobiť, ale začať treba od
seba. Na zdravotníckom výbore som mala celkovo dobrý pocit, že opoziční
ani koaliční poslanci nemali závažné výhrady k stratifikácii,“ tvrdí.
Materiál predloží na rokovanie vlády 21. augusta. Chce však organizovať
aj spoločné stretnutie predstaviteľov koaličných aj opozičných strán na
túto tému.
„Teda asi si ich zavolám všetkých, možno na jedno
stretnutie, aby sme sa tam všetci počuli a prednesieme im celú
stratifikáciu. Aby videli finálne znenie schválené vládou. Uchádzam sa o
podporu všetkých, koalície aj opozície,“ uzavrela ministerka.