KALAVSKÁ: Spúšťame veľkú zdravotnícku reformu podľa dánskeho vzoru

„Slovenský pacient je v porovnaní s ostatnými štátmi únie častejšie hospitalizovaný, ale výsledok tomu nezodpovedá. Je tu zlý manažment pacienta,“ povedala Kalavská. Ministerka preto chce na Slovensku spustiť projekt stratifikácie nemocníc ako najväčšiu zdravotnícku reformu za posledných 15 rokov. „Vyžaduje si to veľkú, rozsiahlu zmenu, nie iba kozmetickú. Porovnávali sme systémy ústavnej starostlivosti všetkých krajín západnej Európy, najmä severských krajín. Chceme robiť reformu podobne, ako ju robili v Dánsku, kde s ňou začali v roku 2004 a už teraz sa ukazuje, že výrazne klesli odvrátiteľné úmrtia, predĺžila sa dĺžka života,“ tvrdí Kalavská.

„To, čo Dáni podstúpili, má výborný efekt na úroveň zdravotnej starostlivosti. Je tam vidieť kauzálna súvislosť. Mnohé krajiny Európskej únie museli prejsť podobnými veľkými reformami, lebo sa mení systém zdravotnej starostlivosti, diagnostika, terapia, spektrum ochorení, ktoré teraz ľudí trápia a mení sa aj počet zdravotnej pracovnej sily,“ dodáva.

Na príprave reformy podľa nej okrem odborníkov zo samotného ministerstva spolupracovala veľká nadnárodná konzultačná firma, ktorá bola v kontakte so všetkými tromi poisťovňami, implementačná jednotka Úradu vlády a ďalšie odborne orientované subjekty. „Lebo najlepšou kombináciou pri analytických údajoch je kombinácia pohľadov analytika, matematika, ekonóma a lekára,“ povedala ministerka.

Podoba reformy

Podľa Kalavskej treba „prekopať“ celý systém ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Dnes máme nemocnice rozdelené na nemocnice všeobecného typu a špecializované. Podľa zákona je nutné zazmluvniť 13 nemocníc minimálnej siete a ostatné je na dohode medzi poisťovňou a poskytovateľom. Ale nikde nie je napísané, kde má byť tá nemocnica a čo má poskytovať,“ vysvetľuje ministerka.

Na základe analýz demografického vývoja, chorobnosti na Slovensku, ale aj geografie slovenských regiónov, ministerstvo navrhuje rozdeliť nemocnice do troch úrovní. „Nemocnice sme rozdelili do troch typov. Na tzv. lokálne nemocnice, kde by mala byť poskytnutá akútna zdravotná starostlivosť v dostupnosti do 30 minút pre 91 percent obyvateľov Slovenska. Stopercentná dostupnosť je kvôli niektorým odľahlým regiónom utópia. Ale snažili sme sa ju zvýšiť na najvyššiu možnú úroveň,“ uviedla Kalavská.

„Povedali sme po prvý krát, že v týchto lokálnych nemocniciach v rámci akútnej starostlivosti musí byť interné oddelenie, musí byť neurológ, buď na telefóne, lôžkové oddelenie alebo ambulancia neurológa, musí tam byť chirurgické oddelenie, gynekológ na telefóne, gynekologické oddelenie alebo ambulancia gynekológa, pediatrické oddelenie, oddelenie ÁRO a intenzívnej medicíny. Toto je podľa nás základná akútna starostlivosť. Má byť dostupná do 30 minút,“ dodala.

V lokálnych nemocniciach vám ošetria úraz, prípadne vyoperujú slepé črevo. „Ale nie je možné, aby vám v každom malom meste dokázali otvoriť hrudník alebo lebku. To ani nikto nechce. Väčšie, regionálne nemocnice už musia poskytovať viac odbornosti. Budú sa tam centralizovať ťažšie výkony. Pacienti, ktorým nedokážu pomôcť v malých akútnych nemocniciach budú hneď transferovaní do týchto väčších nemocníc. Dostupné by mali byť do 90 minút od miesta bydliska. Takýchto regionálnych nemocníc sme definovali šesť,“ povedala ministerka.

Najvyššiu koncentráciu špecialistov budú mať národné nemocnice. „Na národnej úrovni budú definované štyri nemocnice, kde bude dostupnosť do 120 minút. A tam chceme, aby sa koncentrovali špecialisti napríklad v hrudnej chirurgii, popálenín, chirurgie tváre, neurochrurgie alebo chirurgie chrbtíc,“ zhrnula Kalavská.

Každý pacient má mať podľa nej právo, aby bol v prípade, že si to jeho stav vyžiada, liečený na najvyššej úrovni. „Prístroje na špičkové výkony sú veľmi drahé, aj špičkoví špecialisti musia byť centralizovaní vo veľkých nemocniciach, nemôžu byť v každej malej nemocnici. Každý pacient na Slovensku má právo byť konzultovaný alebo operovaný špecialistom,“ tvrdí ministerka.

„Ak ale budeme chcieť od špecializovaných nemocníc, aby zobrali všetkých indikovaných pacientov, tak po zvládnutí akútneho stavu bude pacient transportovaný do nemocnice nižšieho typu alebo do nemocnice následnej starostlivosti. Doliečený môže byť blízko svojho bydliska,“ upozorňuje.

Dodáva, že okrem troch úrovní nemocníc budú naďalej fungovať tzv. kompetenčné centrá, ktoré sa zaoberajú iba jednou odbornosťou. „To sú v súčasnosti známe onkologické alebo kardiologické ústavy,“ uzavrela.

Rýchlosť umiestnenia a lôžka následnej starostlivosti

„Ja som bola internistka, posledné roky svojej praxe som pracovala na koronárnej JIS-ke (jednotka intenzívnej starostlivosti). Často som bola nešťastná z toho, že pacient s podozrením na infarkt cirkuloval medzi nemocnicami, až kým sa dostal do vytúženého kardiovaskulárneho ústavu. My sme už stratifikáciu trochu predbehli tým, že sme pred rokom a pol spustili STEMI aplikáciu,“ povedala ministerka zdravotníctva.

Každá záchranka má podľa nej mobil a v ňom špeciálnu aplikáciu, ktorá v prípade podozrenia z infarktu myokardu odošle EKG snímku kardiologickým centrám. „Urobia koronarografiu a vedia vyliečiť pacienta. Pacient, ktorý je v záchranke, ak sa potvrdí infarkt, musí skončiť v kardiocentre. A to isté máme s náhlymi cievnymi mozgovými príhodami. Záchranky majú aplikáciu, kde si vyhodnotia skóre, máme centrá, ktoré sú zapnuté, že sú schopné prijať pacienta s náhlou mozgovou príhodou. A tam ho už čaká tím, CT a neurológ, ktorý mu dokáže pomôcť,“ tvrdí Kalavská.

Ďalším aspektom reformy má byť podľa nej výrazné zvýšenie počtu lôžok následnej starostlivosti, v priebehu jedenástich rokov až o tri tisícky viac v porovnaní s dnešným stavom. „Akútne lôžka sú oveľa drahšie ako lôžka následnej starostlivosti. V projekte stratifikácie máme presne rozpočítané, koľko má mať v horizonte jedenástich rokov ktorá odbornosť lôžok. V rámci stratifikácie sme pripravili aj zákon o následnej starostlivosti, kde sme posilnili aj agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. A zvyšujeme aj počty mobilných hospicov,“ tvrdí ministerka.

Na margo obáv, že reforma spôsobí zánik niektorých nemocníc, Kalavská poznamenala, že cieľom nie je zníženie počtu nemocníc, ale preskupenie výkonov. „Neočakávam, že odbudnú nemocnice, očakávam, že o pacienta bude lepšie postarané. Dáme jasné kritériá, ak ste malá nemocnica, budete musieť splniť interné, chirurgiu, pediatriu, ARO, neurológa a gynekológa. Ste to schopní spraviť? Ak nie, môžete sa zmeniť na nemocnicu následnej starostlivosti. Teda nemocnice sa samy budú profilovať. Pozrú si, aké majú mať oddelenia a koľko výkonov v nich musia urobiť,“ tvrdí Kalavská, podľa ktorej ministerstvo zavádza aj limity na výkony.

„Na to, aby ste operáciu urobili dobre, musíte ich mať určitý počet za sebou. To sú tzv. EBHR limity, ktoré tiež dáme von. Napríklad sa povie, že ak urobíš určitých operácií 500, tak už to vieš robiť a kvalita tých operácií je už dobrá. Ale ak ich urobíš iba desať alebo pätnásť, je to iné,“ povedala. Bežný človek podľa nej dnes nemá ako zistiť, akú veľkú prax má chirurg, ktorý ho bude operovať.

V budúcnosti by mali práve EBHR limity garantovať kvalitu. „Tie limity sú plánované. Povie sa, že máte napríklad dva roky na to, aby ste urobili určitý počet výkonov a ak to nesplníte, nebude vám to platené,“ vysvetľuje.

Politická priechodnosť

Z politického hľadiska je najväčšou slabinou plánovanej reformy to, že prichádza krátko pred parlamentnými voľbami. „Je mi vyčítané, že takéto zmeny sa robia hneď po nástupe do funkcie. Ale ja som ich začala robiť hneď po nástupe do funkcie, len som nastúpila o dva roky neskôr,“ reaguje Kalavská.

„Snažila som sa robiť a každý deň sa snažím robiť najlepšie ako viem pre slovenské zdravotníctvo. S reformou som prišla hneď, ako sa podarilo dať dokopy dobré a relevantné údaje. Viem, že je to zlé obdobie pred voľbami a je to prelomový strategický materiál,“ priznáva.

Z tohto dôvodu je však podľa nej vhodná forma ústavného zákona, ktorá do reformy vtiahne aj časť opozície. Samotná koalícia totiž ústavnou väčšinou nedisponuje.

„Keď chceme mať garanciu, že tieto reformy pôjdu jedenásť rokov nezávisle od toho, kto bude vládnuť, je forma ústavného zákona dobrá. Aby bola zaručená určitá kontinuita. Som ochotná komunikovať s opozičnými poslancami, aj som to už robila. Aj v prípade, že by bolo treba niečo zmeniť,“ povedala Kalavská. „Dúfam, že politikárčenie pôjde bokom. Každý kričí, že treba niečo urobiť, ale začať treba od seba. Na zdravotníckom výbore som mala celkovo dobrý pocit, že opoziční ani koaliční poslanci nemali závažné výhrady k stratifikácii,“ tvrdí.

Materiál predloží na rokovanie vlády 21. augusta. Chce však organizovať aj spoločné stretnutie predstaviteľov koaličných aj opozičných strán na túto tému. „Teda asi si ich zavolám všetkých, možno na jedno stretnutie, aby sme sa tam všetci počuli a prednesieme im celú stratifikáciu. Aby videli finálne znenie schválené vládou. Uchádzam sa o podporu všetkých, koalície aj opozície,“ uzavrela ministerka.